Slowpitch.eu přináší rozhovor s Richardom Bohunickým. Že nevíte kdo to je? Tak to se teď trošku změní. Rozhovor je v původním znění bez titulků.
Richard Bohunický (41)
trenér žákyň SK Trnava Panthers,
s manželkou Katkou šéfují slowpitchový tým Oldstars Trnava
Když se podívám do historie SK Trnava Panthers, tak se mi vybaví jediné jméno: Sisyfos. Odchody a návraty týmu mužů k baseballu a zpět, dvojí budování hřiště a také mnohé úspěchy na Slovensku i mimo něj.
Kdo je u Panterů tím tahounem?
Fuuuha, ale ideš do toho zoširoka. Tak potom aj ja. Na úvod spomeniem, že veľkou postavou klubu Panthers je živá legenda slovenského softbalu – Didi Gálik. Ten sa však už softbalu venuje len okrajovo a je to veľká škoda, klavírujem do neho, aby sa vrátil – ale on má vždy poruke veľmi relevantný odpal..
V súčasnosti je hlavným ťahúňom klubu – súčasný el presidento – Igor Baranovič. Jeho snahou a zarputilosťou nám dnes stojí nové ihrisko! A patrí mu za to veľká vďaka celej softbalovej rodiny v Trnave.
Slowpitch ťahám v podstate ja s manželkou Katkou, ale bez skvelej podpory našich spoluhráčov by to určite nešlo!
Slovensko je sice za humny, jazyková bariéra pro nás, postarší osoby neexistuje, ale o slovenském slowpitchi a fastpitchi toho moc nevíme.
Kolik je na Slovensku slowpitchovým týmů? Jakou mají úroveň? Jaké máte soutěže?
Schválne ako sa povie po česky ťava? Ale ty to isto vieš.
A čo sa týka slowpitchu, tak my v Trnave sme asi ojedinelý zjav. Pred piatimi rokmi Didi Gálik nahovoril Katku a mňa, aby sme sa dali na slowpitch. Jasné, že k tomu bolo zopár ďalších bláznov. Naša dcéra začínala vtedy so softbalom a boli sme skoro na každom tréningu. Tak sme do toho išli. Náš tím mal vo svojich radoch bývalých hráčov, hráčky softu, baseballu, fandov, rodičov, ale tento hybrid celkom fajnovo fungoval. Hneď prvý rok sme urobili pohár v slowpitchi – vtedy prišli hrať ľudia z Londýna, čo bol pre nás obrrr zážitok.
V súčasnosti funguje na Slovensku slowp asi o troch tímoch : Bratislava Bombers (tím američanov pracujúcich na Slovensku – zväčša z veľvyslanectva USA), MaSK Pezinok (sú to väčšinou hráči, ktorí ešte hrajú aktívne fast) a my. Nášho pohára sa tento rok zúčastnil aj tím z Košíc a východiari ukázali výborný slowp a tak dúfame, že sa budú aktívnejšie zúčastňovať.
Súťaže? No tri roky sme s Katkou držali zuby-nechty slowp ligu s týmito troma tímami ( tri ligové turnaja a play-off turnaj), ale bolo to také nasilu. Po rokovaniach so SSA sme náš turnaj urobili tento rok ako Open majstrovstvá Slovenska v slowpitchi. A pochválim sa, že po dramatickom boji sme obhájili titul majstra Slovenska (tretí v rade – jupíjou). Táto schéma zrejme bude fungovať i pre ďalšie roky.
Našim slowpitchovým ľuďom je toto však málo a tak hľadáme možnosti hrania a tak cestujeme kade-tade….
A co fastpitch?
Nuž oficiálne fastpitch ja osobne som nehral, hoci by som si to asi rád vyskúšal. Ale s našou dcérou sme vyrastali s fastom aj my. Minulú sezónu som pomáhal pri žiackom tíme a keď odišli všetky trénerky, zrazu to nemal kto robiť … keďže sme nechceli, aby softbal kvôli tomu skončil, tak som sa najprv ja rozhodol, že zoberiem trénerstvo. Keďže nie som „sebevrah“, požiadal som o pomoc dve bývalé mladé hráčky, aby mi pomohli. Mal som šťastie, že sa nechali ukecať. Začiatky boli ťažké, ale asi sme to robili dobre, lebo nakoniec sme pred začiatkom sezóny mali 25 dievčat. To už s nami bojovala aj Katka, lebo sme to personálne nezvládali. Urobili sme dva tímy, tie skúsenejšie a staršie dostala Katka s Aďou Šimorovou ml. a ja som si so Sisou Bartošovou a neskôr Martinom Köpplom ml. zobral vlastne prípravku. Zároveň som bol ako headcoach pre oba tímy. Celý tím sa postupne zosúladil a Katka s Aďou dokázali s babami neuveriteľný pokrok, vytvorili úžasnú partiu a nakoniec súťaž zakončili titulom majsteriek. Do budúcej sezóny už celá banda prechádza do kadetiek a trénerky idú s nimi. Som na nich strašne pyšný a verím, že budú robiť radosť nielen trnavskému, ale i slovenskému softbalu. Máme tam zopár skvelých softbalových talentov a už sa teším ako sa ukážu. Ja budem bojovať s mojimi malými panterkami v žiačkach.
Slovenská reprezentace účastnila ME pouze v roce 2010 (Praha) a 2002 (Mladé Buky). Slovenské kluby nejezdí ani na PVP. Proč?
Nuž odpoveď je veľmi jednoduchá – peniaze. Potom čo softbal skončil ako olympijský šport, sa to neblaho odrazilo na financovaní športu u nás. Máloktorý klub je na tom finančne tak, že si dokáže uhradiť štartovné i účasť na takomto turnaji. Aj ME v 2010, kde som si zahral, sme dosť potiahli z financii nášho klubu, pričom štartovné platila SSA. Ale tomu ver, že by sme si isto radi zmerali sily na takomto prestížnom turnaji. Treba však priznať, že my sme taká „zberba“ – ako nás niekto pomenoval na ME v 2010. Sme len fanatici a robíme to popri svojich starostiach rodinných, či pracovných. A prečo nechodia ostatní, nuž to sa treba spýtať u nich …
Pokud vím, tak se účastníte a sami pořádáte turnaj European Slowpitch Series. Můžeš mám k tomu říct něco bližšího?
Tento zaujímavý projekt zastrešoval pán Marc Stein z Linzu. Cieľom bolo urobiť zopár zaujímavých a propagačných turnajov slowpitchu po Európe. Ťahúňmi mali byť tímy američanov (hlavne vojakov), či dominikáncov. Z bývalého „ostbloku“ sme tam boli my a tím Dream Team Ljublana. Urobil sa termínovník s kvalifikačnými turnajmi a finálovým v Linzi. Lenže ako zaujímavo projekt začal, tak aj skončil. Už zrušenie pomeru žien a mužov bolo pre nás handicapom, keďže američania i dominikánci hrali s minimom (či žiadnou) žien. Nakoniec žiaden z ťahúňov (dokonca žiaden z účastníkov) neprišiel ani do Slovinska ani k nám – naša odpoveď bola adekvátna.
Nápad to nie je zlý, ale je to čisto turnaj pre mužské tímy, lebo inak máte obrovský handicap na pálke a ako američania, tak i dominikánci to potom hrajú ako exibíciu. A to potom nebaví nikoho. Bola to však pre nás veľká skúsenosť. Minulý rok sme hrali na turnaji v Linzi 5/5 a dokázali sme uhrať famózne 6.miesto a boli sme riadným prekvapením – prekvapení sme boli aj my …
Letos jste si zkusili i Českou slowpitchovou ligu. Jakou měla úroveň?
A toto je už z iného – lepšieho – súdka. Už to, že liga sa hrá v systéme Co-Ed bolo pre nás super, lebo máme v tíme pomaly viac žien ako chalanov. Turnaj na Sabate bol skvelý a náš tím si ozaj užil (hoci sme aj riadne pohádali, ale to sme my ). Išli sme k Vám s malinkou dušou, aby sme neskončili s nejakou hanbou. Podali sme však zodpovedné výkony a hlavne kolektívnou hrou sme sa dostali až do finále – tam nám však tím VIP Sabat, dal jasne najavo, kto je tam doma. My sme sa náramne tešili z víťazstva v semifinále a aj sme si potom zatancovali – no proste pohodaaaaaa. Cenili sme možnosť zahrať si na turnaji a stretnúť toľko skvelých bláznov do slowpu ako my. Organizácia turnaja bola na vysokej úrovni a my by sme sa pre budúci rok radi stali účastníkmi tejto ligy. Smekám klobúk pred gestormi tohoto projektu a silno Vám držím slowpitchové palce!
Kolika turnajů jste se letos účastnili?
No trocha sa mi to motá s turnajmi mojich žiačok, tak skúsim to :
boj o Tróju – Česká slowpitch liga v Prahe na Sabate (fotky na rajčeti zde)
Slowpitchový turnaj v Stařiči na Morave
nami organizovaný V. ročník Oldstars Cup v Trnave
Slowpitchový turnaj Stahldorf vo Viedni
Burčák v Hluku
Na pláne boli ešte dva (Ljublana, Linz), ale tie sme museli kvôli pracovným, študentským či rodinným povinnostiam zrušiť, lebo sa nás nenazberalo dosť na výjazd.
(pozn. redakce: kdo má rád fotky nebo rajčata nebo oboje, může se podívat ještě sem – Austria slowpitch cup 2011, Slowpitch tournametn Fireball Ljublana 2011, Burčák 2009.
Hráči vašeho slowpitchového týmu jsou specialisti nebo hrají především fastpitch?
Ty jo, že špecialisti – ale áno, väčšina hráčov hraje iba slowpitch. Ojedinele niektorí si idú pinknúť fast. Sme tam piati tréneri fastu (2x žiaci, 1xjuniorka,2xženy), bývalé hráčky, či hráči, či fandovia. Vekový rozdiel je od študenta gymplu po zrelých štyridsiatnikov. Niekedy si s nami „pinkne“ aj naša 11ročná dcéra Kika …. Ale vítame každého nového hráča!
Hráme pre zábavu, ale berieme to vážne.
Máte slowpitchové tréninky?
Máme, stretáme sa raz za týždeň. Veľkou inšpiráciou pre nás bola účasť na spominaných ME v r.2010 v Prahe. Pochopili sme, že len tak zahrať si, nie je ono, ak chceme svojich súperov poraziť. Zrazu sme sa začali venovať herným schémam, situáciam, pálke. Hráči sa začali profilovať na posty. Napr. z minulej sezóny bola pre mňa veľká skúsenosť, že pri tejto hre je dôležitý aj kouč, ktorý má nadhľad nad hrou a to najmä pri vyrovnaných či vyhrotených zápasoch. S tréningom pomáhajú najviac bývalí hráči či hráčky.
Na co se na nich zaměřujete?
Nebudem ti klamať, hlavným zameraním je, dobre si zahrať slowpitch. Pochop väčšina z nás celý týždeň maká v práci a tak tento tréning je pre nás relax a chceme si hlavne zahrať (ak je nás dosť) a tiež riadne si zabúchať s pálkou – „ať ten míč letí co nejdál“. Dosť si však potrpíme na súhre a herných situáciach, čím sa snažíme zmechanizovať tieto činnosti.
Zapracujeme takto i nových hráčov, pretože náš tím je otvorený a ja sa napr. venujem novým hráčom, prípadne naša dcéra Kika, ktorá vo svojich 11-rokoch základy zvláda s prehľadom.
Jaké jsou plány Panthers pro příští sezónu?
No náš materský klub Panthers čaká zrejme kopec zmien. Výraznými zmenami prejde náš ženský tím, do schémy klubu pribudne kadetský tím, súčasné kadetky sa presúvajú do juniorky. Uvidíme koľko detí príde z náboru a či budeme mať zasa dva tímy v žiačkach. A neustála výstava nášho ihriska. Je na ňom kopec roboty a okrem tréningov, sme často na ihrisku jako brigádnici. Chceli by sme dokončiť klubík, pálkarský tunel a ak bude dosť dukátov, tak možno osvetlenie na večerné hranie.
A čo my slowpičáci? Už terazky sa tešíme na novú sezónu a slowpitchovú ligu u vás. Radi by sme išli pozrieť do Trutnova (pozdravujem týmto Klempířových a Michala Binčusa Bineka), Prahy (pozdravujem Johanku, či Guťu), ale aj inam, ak sa dáme v dostatočnom počte dokopy.
Před poslední otázkou se loučím aděkuji za rozhovor.
wayne
P.S. Je to velbloud.
Jaký je rozdíl mezi slowpitchem a fastpitchem?
Ja pridávam na lepšiu ilustráciu obrázky :